"Z 15 žien len 3 nemali slovenský pôvod, no pocházali zo susedných krajín ... Ľudmila Kraskovská (Ukrajinka)."
Toto tvrdenie je trochu zavádzajúce - pôsobí dojmom, akoby doktorka Kraskovská nemala nič so Slovenskom. V skutočnosti, hoci pochádzala z Ukrajiny (narodená vo Vilniuse), 68 rokov z 95 svojho života prežila a pracovala na Slovensku - v Bratislave. Ako 20 ročná prišla študovať do Prahy a po skončení štúdií pôsobila celý život na Slovensku, je jednou zo zakladateľov slovenskej archeológie a tiež numizmatiky na Slovensku. Zomrela v Bratislave pred 18 rokmi. Napriek jej významnému vedeckému, historickému a kultúrnemu prínosu pre Slovensko, jej meno budete márne hľadať na slovenskej Wikipedii. Ale paradoxne, maďarská verzia tejto encyklopédie sa jej venuje.
To bude asi tým, že Litva ako nezávislý štát vznikla až po prvej svetovej vojne. Takže treba túto informáciu vnímať v kontexte času, ktorého sa týka. Doktorka Kraskovská sa narodila v roku 1904 a vtedy boli iné pomery. Podobne ako pred rokom 1919 len veľmi ťažko môžeme hovoriť o slovenskej Bratislave.
Článok je úplne o inom, a môj diskusný príspevok smeroval tiež úplne inde, než do čoho ste sa zadrapili. Mrzí ma, ale v poslednom čase chodím málo do diskusií a tak som stratil schopnosť hneď identifikovať trollov. A začínam mať pocit, že medzi nich patríte. Tak už vás ďalej kŕmiť nebudem.
je jasné, že rok 2014 je preklep, tak ako je jasné, že si jednoducho nechcete priznať omyl a radšej urobíte z oponenta trolla, hoci vás len upozornil na omyl a zároveň si len chcel overiť ako to myslíte. Tak už vás nebudem ďalej trápiť, ale Vilnius spájať s Ukrajinou je jednoducho hlúposť.
Ukrajina ako štát neexistoval, bol rozdelený medzi Rusko a Rakúsko-Uhorsko. Litva bola súčasťou Ruského impéria, takže dr. Kraskovská sa narodila v Rusku.
V podstate je to tak. V životopisoch Dr. Kraskovskej, ktoré som našiel na nete sa spomína len jej ukrajinský pôvod, bez bližšieho určenia, kde vyrastala. Keďže išla študovať do Prahy, tak som to vnímal tak, že asi niekde v Podkarpatskej Rusi. Zmienka o narodení vo Vilniuse ma zaujala práve preto zaujala. Tak som túto informáciu pridal do môjho príspevku. To len vyššie trollujúci diskutér začal z toho vyvodzovať, že by teda Vilnius mal byť na Ukrajine. (Ale to je jeho problém...)
Inak to územie Litvy, Ukrajiny a Poľska v priebehu storočí prechádzalo výraznými a pomerne častými zmenami ich štátnej príslušnosti. Boli tam veľkí hráči - Rusko, Prusko a Rakúsko, ktorí si z nich ukusovali, ale aj oni sami sa navzájom požierali. Dnes je napríklad Litovský Brest súčasťou Bieloruska. V minulosti bol Ukrajinský (Kyjevský), Poľský i Ruský.
by som doplnil, že rôzne organizácie, ako plynári, energetici a dokonca aj kataster, napriek upozorneniam tvrdošijne uvádzajú názov ulice "Márie Medveďovej" a dokonca mestská časť Petržalka pred časom vyvesila na ulici novú tabuľku, na ktorej tiež Zuzku premenovali na Máriu. Pritom, keď už dotyčným meno Zuzka Medveďová nič nehovorí, stačilo by sa pozrieť do oficiálneho zoznamu ulíc na webe bratislava.sk kde sa názov ulice uvádza prosto "Medveďovej".
zmeniť názov nábrežia ludvíka svobodu? pravda, svoboda v roku 1968 začal ťahať s reformátormi, a predtým ho komunisti prenasledovali, ale len ako komunistu... jeho úloha v pražskej jari bola nulová a ani potom... jan masaryk o ňom napísal: "máme jenom jednoho generála a ani ten se moc nevyved" -- v moskve práve on presviedčal kriegela, aby podpísal -- a po auguste len živoril, prispôsoboval sa - prihováral by som sa aj za sochu M.T., pravda, nie pôvodnú, má nedobré konotácie -- uhorských šľachticov v pozadí a čas vztýčenia -- maďarské milénium, (konské gule možno odkopírovať od kulicha)
a zasluhy v Bratislave, tak je to bez akejkolvek sutaze Cisarovna Maria Terezia. Bola to jedna osvietena, mudra dama a vladarka, velky prinos pre cele Rakusko Uhorsko. Takych zien sa rodi strasne malo. Pomenovat nabrezie v Bratislave po nejakom prislapnutom generalovi mohlo napadnut len najakeho robotnika ktory sa dostal k moci.
rozmlátili sochu v ošiali proti habsbuského republikánskeho nadšenia Márie-Terézie na campr-campr. Toto by sme si mali pamätať. Zvolili sme si republiku a nie monarchiu, teraz je neskoro plakať. Štefánik mal možno iný názor, ale nedali mu pristáť. A zrazu skoro po 100 rokoch zistíme, že nám tá monarchia chýba. Prejavuje sa to vo všakovakých sprievodoch, kde sa hráme na korunováciu, ľuďom viditeľne chýba pompa, parády a tituly. Ako radi by sa na tom všetkom podieľali. Dokonca aj naši politici sa občas oslovujú exelencia (titulovanie Gašparoviča), čo je hrubou zradou republikánskych zásad. Ostali sme žobrotou v myšlienkovej rovine, na republiku sme nedorástli a klaňať sa nemáme komu.
Zdravim. Len by som ujasnil par nezrovnalosti. Historicky nie je dokazane, ze by mala Maria Terezia nejaky specialny vztah k BA. Jej navstevy v BA boli z pragmatickych dovodov a to nou zvolanych snemov. Dokonca po roku 1764, ked nespokojna odisla zo snemu na Uhorsko zanevrela. Je pravda, ze po smrti jej manzela navstivila BA, ale len ako sukromna osoba, kedze prilipla citovo na Mariu Kristinu. Ale tym nechcem povedat, ze si nezasluzi minimalne pomenovanie namestia. Ale islo by skor o to, aby sme vzdali hold jej reformnemu usiliu a zachrane rise v rokoch 1740-1748. Osoba Marie Terezie je v mnohom komplikovana, ale s odstupom casu sa da konstatovat, ze bola jednou z nasich najvacsich panovniciek.
Súhlasím,