Transplantácia vlasov – vlastná skúsenosť (2)

Autor: Roman Martinec | 2.5.2021 o 22:36 | (upravené 4.5.2021 o 15:37) Karma článku: 5,08 | Prečítané:  1641x

Blog v troch častiach o transplantácií vlasov. V druhej časti popisujem priebeh zákroku, fotodokumentáciu nájdete v galérií.

Kým sa dostanem k samotnému priebehu operácie, rád by som každému záujemcovi o nastreľovanie vlasov odporučil, aby sa spýtal, akú hustotu možno docieliť.  V mojom prípade „Steve Jobs“ aj klinka HIMG (Phaeyde) dokážu nastreliť 70-80 vlasových cibuliek na 1cm2, čo je normálna hustota prirodzených vlasov. Spomínam to preto, lebo som našiel na internete aj kliniku, kde robia 30-35 štepov na 1cm2 s tým, že vlasy je možné po dohustiť na ďalšom zákroku približne po roku. Toto pre mňa nebolo zaujímavé, keďže zahusťovaná plocha nebola až tak veľká (približne 20cm2). Tiež sa dopredu spýtajte, koľko štepov je klinika schopná za jeden deň premiestniť, klinika HIMG robí do 2000 štepov za jeden deň. Ako som spomínal v predchádzajúcej časti, „Steve Jobs“ mi približne rovnaký počet bol ochotný spraviť za dva dni.

Dohodnutý počet štepov v mojom prípade bol 1200-1600, za tento balík vrátane pooperačného balíčka špeciálnej kozmetiky som zaplatil 3500 EUR. V cene bolo aj ubytovanie v Budapešti, pretože v Mošoni nebol najbližšie 2 týždne voľný termín a ja som chcel operáciu podstúpiť čo najskôr pred letom.

V jedno popoludnie som sadol do auta a odfičal som do Budapešti, kde mi klinika na zabezpečila ubytovanie v hoteli  v 13. obvode, 5 minút peši od kliniky (hotel bol v cene zákroku). Hotelový apartmán bol fajn, ale nič moc. Po registrácii na hoteli som sa šiel pozrieť, kde sa klinika presne nachádza, aby som ju ráno nehľadal, keďže som tam mal byť o 7,30 ráno.

Noc som nemal veľmi pokojnú, posteľ bola tvrdá a trápili mi aj výčitky svedomia, či som neurobil chybu, keď som sa na to dal. Veď v mojom veku už má hustú hrivu naozaj málokto a 3 500 EUR je dosť veľa peňazí.

Po raňajkách na izbe (ktoré som si predvídavo sám kúpil, pretože hotelová reštaurácia bola kvôli korone zatvorená a recepčný na mnou objednané a klinikou zaplatené raňajky na izbu o 7:10 zabudol) som sa zbalil, odložil si veci do auta, ktoré som nechal odparkované pred hotelom (parkovné na ulici bolo grátis) a odišiel som na kliniku.

Klinika bola moderná a veľká, okrem transplantácií vlasov sa na nej nerobia iné zákroky. Klinika pozostáva z priestrannej recepcie a  3 operačných sál, na ktorých sa paralelne operuje.  V priestoroch  kliniky sa nachádzajú súkromné izby pre každého pacienta. Každá izba disponuje gaučom, televízorom, súkromnou kúpeľnou s WC. Na stole ma čakal sladký a slaný snack.

Po vyplnení lajstrov na recepcii ma recepčná zaviedla do mojej izby, do ktorej po chvíli vošla mladá pekná doktorka. Po anglicky mi ešte raz vysvetlila priebeh operácie a spýtala sa ma, či mi ostrihá strojčekom na vlasy len časť, z ktorej mi odoberie štepy alebo mi môže oholiť celú hlavu. Súhlasil som s ostrihaním celej hlavy, ak sa jej bude robiť lepšie.  Potom prišlo opäť na rad kreslenie čiar na hlavu a fotografovanie, aby mala klinika dôkaz ako som vyzeral pred zákrokom. Užil som ešte antibiotiká na krytie pred prípadnou infekciou a nejaké dve ďalšie tabletky, predpokladám, že niečo na upokojenie.

Na operačnej sále som si v navlečený do operačného rúcha ľahol na niečo, čo vyzeralo ako masérsky stôl. Ľahol som si tvárou dole, tvár trčala cez otvor pultu dole, takže som mohol ľahko dýchať. Kým prejdem k popisu samotného zákroku, chcem spomenúť dôležitú vec, a to oblečenie. Určite si oblečte niečo, čo sa zapína na gombíky alebo je elastické. Je to dôležité pre vyzliekanie sa po zákroku, keďže hlava bude na dotyk veľmi citlivá, navyše si pri vyzliekaní trička cez hlavu môžete otvoriť rany na hlave.

Sestrička, sympatická Slovenka z Veľkého Krtíša mi ponúkla deku, ktorú som najprv odmietol, ale neskôr si vypýtal, pretože operačná sála bola klimatizovaná a predsa len som na nej mal stráviť približne 8 hodín pri vedomí bez pohnutia.

Asi o 8:00 začal samotný zákrok. Po vydenzifikovaní odberovej časti na zátylku nasledovala nepríjemná fáza lokálnej anestézy. Bolí to asi ako vlasová mezoterapia, akurát, že namiesto  vitamínov je v pere s ihlou namiesto hrotu lidokaín. Po dvoch minútach nasledoval test citlivosti a keďže ma to nebolelo, doktorka mi začala odoberať vlasové štepy. Tento zákrok, ktorý trval 3 hodiny s 10 minútovou prestávkou na WC a a malý snack na izbe, som skoro celý prespal.  Približne o 11:00 doktorka skončila odbery. Pochválila kvalitu mojich korienkov a informovala ma, že mi odobrala 1 640 štepov.  Na odberovú časť som dostal bandáž a bol som poučený, že si ju mám dať dole večer pred spaním, aby ranky dýchali. Nasledovala druhá 10 minútová prestávka, po ktorej mi doktorka aplikovala lokálnu anestézu a nastreľovala štepy do kútov a frontálnej línie podľa nakreslených čias. Postupovala po pásoch smerom dole. Tentoraz som polosedel-pololežal v polohe ako keď vám u kaderníka umývajú  vlasy. O 12:30 nasledovala polhodinová prestávka na obed, ktorý mi zabezpečila klinika. Na výber bolo z 5 druhov hlavných jedál a 5 príloh, ja som si dal vyprážaný rezeň s ryžou. Keďže ma čakalo ešte niekoľko hodín operácie, rozhodol som sa prijať ponuku sestričky a poobede so sledoval na veľkej obrazovke filmy.  Zhruba o 17:00 som bol hotový. Dostal som ponaučenie v ústnej aj písanej podobe, čo mám po operácií čakať a čo robiť, ako aj tašku so špeciálnou kozmetikou pre transplantované vlasy. Vlasová pokožka v príjmovej časti bola prekrvená, plná drobných chrastičiek. Až na bandáž vzadu som vyzeral celkom OK. Rozlúčil som sa s personálom klininky a ponáhľal sa k autu, keďže ma čakalo takmer 3 hodinové šoférovanie domov (ponuku stráviť noc po zákroku v hoteli v Budapešti som nevyužil).

O ôsmej večer som bol doma . Po večeri,  večernej hygiene a prezlečení sa do pyžama som si dal dole bandáž z darcovskej oblasti, bola dosť krvavá. Trochu ma pobolievala hlava, tak som si dal Panadol, ktorý som dostal od doktorky. Na vankúš som si dal chránič vankúša, ktorý som dostal tiež na klinike a unavený som  takmer okamžite zaspal. V noci som nemal žiadne bolesti. Ráno, keď  som sa zobudil, čakal ma hrôzostrašný pohľad na chránič vankúša, na ktorom som spal, celý bol krvavý. Na temene sa mi v noci urobili drobné chrastičky, ktoré boli ešte dosť čerstvé. Pohľad do zrkadla ráno ma potešil, vizuálne som omladol o 10 rokov. Sused, ktorý v ten deň odchádzal na dovolenku a ktorému som sľúbil strážiť psa počas jeho neprítomnosti sa u mňa zastavil. V polotme chodby iba skonštatoval, že som zase nakrátko ostrihaný, odovzdal mi psa a rozlúčil sa. Keďže si nič nevšimol, bez problémov som v ten deň bol psa vyvenčiť. Len pár ľudí – psíčkarov na dvore mi venovalo zvedavý pohľad. Ja som sa ale cítil sebavedomo. Bol som hrdý na to, že som sa na zákrok dal a že vďaka nemu lepšie vyzerám, hoci výsledok zatiaľ vizuálne kazili chrastičky a drobné ranky.

Pokračovanie s tipmi čomu sa vyhnúť prvý týždeň po zákroku v ďalšej časti .

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Prezidentka vyzvala opozíciu, aby neodrádzala ľudí od očkovania

Čaputová apelovala na ľudí, aby s vakcínou nečakali.

Ako vyzerá režim elitného futbalistu pár hodín pred zápasom?

Peter Pekarík opisuje svoj deň pred zápasom.

Komentár Sone Jánošovej

Pandémia bude mať aj desiatky tisíc školáckych obetí (komentár)

Prepadávanie je ďalšia vec, ktorú sme zbabrali.


Už ste čítali?