S pribúdajúcim vekom, tak ako mnohým iným mužom, mi začali postupne ubúdať vlasy na viacerých oblastiach. Redla a ustupovala mi predná vlasová línia, začali sa mi robiť tzv. kúty a začala mi presvitať pokožka na temene hlavy. Počas druhého lockdownu som sa preto ostrihal dohola, aby som podporil rast vlasov. Po ostrihaní som s nepríjemným prekvapením zistil, že už som na to s vlasmi oveľa horšie ako som si myslel a začal som na internete pátrať po zázračných prípravkoch, vďaka ktorým sa budem môcť pýšiť hustejším porastom.
Moje rozhodnutie padlo na Minoxidil 5% a Nanogen sérum, ktoré som bral denne, jedno ráno, jedno večer. Skutočne môžem potvrdiť ich účinok, vlasy mi spevneli a zhustli, ale len tam, kde rástli. Na lysinách mi vyrašilo len pár ojedinelých vlasov. Ako vlasy podrástli, na začínajúcu plešinu na temene hlavy som začal používať keratínové vlákna značky Nanogen. Ich kamuflujúci účinok bol úžasný, rednúcu plochu na temene nebolo vôbec vidieť aj vďaka tomu, že sa mi podarilo trafiť odtieň mojich vlasov. Tu musím upozorniť, že keratínové vlákna sa zachytávajú na vlasy, ktoré musia byť minimálne 2-3 cm dlhé. Môj problém s kútmi keratínové vlákna vôbec nevyriešili, pre lysé miesta používať „zázračné vodičky“ už bolo neskoro. Rozhodol som sa preto pre radikálnejší zákrok – transplantáciu vo frontálnej oblasti.
Keďže som osobne nikoho nepoznal, kto by mal s týmto zákrokom skúsenosti, urobil som si na internete rešerš. Na moje prekvapenie som zistil, že ide o pomerne rozšírený zákrok, na svete ide dokonca o najčastejší estetický operačný zákrok u mužov a na Slovensku máme niekoľko špecializovaných kliník, ktoré sa tomuto zákroku venujú, z toho v Bratislave minimálne štyri kliniky. Na internetových fórach som si prečítal dobré ohlasy na Folliclinic Piešťany a hlavne na MUDr. Nestorovú v Košiciach. Informácie, čo som našiel, boli buď z oficiálnych stránok kliník alebo na internetových diskusiách, kde však boli len skromné a čiastkové informácie. Preto som sa rozhodol napísať tento blog, ktorý môže pomôcť ostatným pri rozhodovaní či postúpiť tento zákrok.
Schválne nepíšem KDE podstúpiť tento zákrok, pretože skúsenosti môže mať každý rôzne a osobne si nemyslím, že by nejaká klinika prežila, ak by mala zlé výsledky. Môj osobný pocit je, že rozdiely medzi klinikami sú skôr v marketingu – v cenníkoch, v zákazníckom servise, v prípravkoch a kontrolách, ktoré pooperačne poskytujú pacientom. Z uvažovania som vylúčil populárne kliniky v Turecku, kde je vraj nižšia cena a ktorých služby predávajú slovenské a české agentúry v rámci pobytových balíčkoch aj s tlmočníkom. Dôvodom bolo obmedzenie cestovania v súčasnej dobe, ale aj fakt, že najnižšia cena pre mňa nebola dôležitá.
Moju prvú konzultáciu som absolvoval na jednej klinike v Bratislave. Termín konzultácie som dostal prakticky okamžite, vybral som sa na ňu s kamarátom, ktorý mal o zákrok tiež záujem. Konzultácie všetky kliniky poskytujú bezplatne, aj túto som tak absolvoval. Informácie, ktoré som dostal boli presne tie, ktoré som si prečítal na internete, akurát cena bola mierne vyššia (nebola mi ponúknutá špeciálna akcia, ktorú mala klinika zavesenú na webstránke). Slabou stránkou tejto kliniky bola komunikácia, ktorú vedie chirurg, ktorý je zároveň manažérom kliniky. Počas konzultácie som mal pocit, že sa rozprávam s človekom, ktorý „všetko vie“ . V emaili mal miesto svojho mena uvedené meno „Steve Jobs“, čo mi neprišlo profesionálne. Pri dohadovaní termínu konzultácie som sa musel spýtať na adresu, na ktorú sa mám dostaviť sám, keďže klinika mala inú adresu na svojej webstránke a inú mal uvedenú „Steve Jobs“ v emailovom podpise. Na základe čisto subjektívneho pocitu som sa preto rozhodol, že vyskúšam inú kliniku.
Druhú konzultáciu som absolvoval o 2 týždne neskôr, tentoraz s klinikou HIMG, ktorá na slovenskom internete vystupuje pod názvom Phaeyde. Operujú v Mošoni a v Budapešti a majú aj slovensky hovoriaci personál. Konzultácia tentoraz neprebiehala osobne, ale prostredníctvom emailov. Poslal som svoje fotografie aj s nakreslenými čiarami, aký výsledok si predstavujem. V priebehu 24 hodín som dostal fotografie naspäť s nakreslenými variantmi, čo je možné urobiť a koľko by ktorý variant stál. Ocenil som fakt, že mi otvorene povedali, že na pravej strane nad uchom mi môžu doplniť vlasy, ktoré mi chýbajú k symetrii tváre, ale že mi to neodporúčajú, pretože v tejto oblasti človeku rastú vlasy pod iným uhlom, ktorý zatiaľ nie je možné dosiahnuť, ak má výsledok vyzerať prirodzene. Túto informáciu mi „Steve Jobs“ nedal, ale mi ponúkol transplantáciu do tejto oblasti za príplatok 500 EUR. Otvorený, férový, profesionálny a príjemný spôsob komunikácie ma primäl k tomu, že som sa rozhodol pre túto kliniku, hoci cena bola o 2/3 vyššia ako u „Steva Jobsa“. Ďalším faktorom, ktorý rozhodol, bolo, že „Steve Jobs“ chcel zákrok vykonať za 2 dni a klinike HIMG stačil jeden deň. Vyplnil som im predoperačný formulár. Našli sme termín, ktorý mi vyhovoval o 9 dní a zaplatil som rezervačný poplatok 240 EUR. Následne mi prišiel potvrdzujúci email s presnými inštrukciami, čo má čaká, kam a kedy sa mám dostaviť a vypísal som si na týždeň dovolenkový lístok v práci pre zamestnávateľa. Eufória z očakávaného zákroku sa miesila s napätím a strachom, čo ma čaká a či som sa rozhodol správne.
Ako samotná operácia prebiehala napíšem v ďalšej časti.
Konzultácia prebiehala aj kreslením čiar (čierna farba - moja predstava, oranžová - ponuka kliniky)
