Ako som začal behať (3.) – O technike a pretekoch

Autor: Roman Martinec | 27.8.2020 o 15:58 | (upravené 28.8.2020 o 12:58) Karma článku: 3,46 | Prečítané:  494x

Hovorí sa, že na behanie človek nepotrebuje nič, len kvalitné tenisky. Žijeme však v konzumnej spoločnosti a človek sa cíti lepšie v značkovom bežeckom oblečení ako v starých vyťahaných teplákoch.

V mojom prípade okrem nákupu funkčného bežeckého oblečenia a knihy o behaní, ktorá mi bola v podstate nanič, som sa rozhodol aj pre kúpu bezdrôtových slúchadiel s technológiou Bluetooth, aby som mohol behať v rytme hudby. Zostavil som si playlist na Spotify pozostávajúci z diskotékových hitov a naozaj - rýchly rytmus obľúbených pesničiek ma ženie zakaždým dopredu. Smart hodinky som už mal, len som si stiahol do nich Spotify, uložil si v nich playlist offline, aby som nemusel behať s mobilom a prepojil som si ich bezdrôtovo so slúchadlami. Posledné dva týždne však behávam bez hodiniek, keďže po aktualizácii softvéru sa nevedia cez Bluetooth prepojiť so slúchadlami (takže behávam s mobilom v ruke kým vývojári tento technický problém nevyriešia).

Do hodiniek a mobilu som si stiahol aj aplikáciu Strava. Osobne nevidím veľký rozdiel medzi bezplatnou verziou Stravy a predinštalovanou aplikáciou Samsung Health. Po poslednej aktualizácií Samsung Health sa mi zdá dokonca možno lepšia, keďže robí automatické sumáre. Výhodou Stravy je, že kreslí aj mapky zabehnutej trasy, pekne je znázornené prevýšenie terénu, a že funguje aj ako sociálna sieť (pre interakciu i inšpiráciu). Pri predposlednej aktualizácií Stravy sa mi nezaznamenávali niekoľko týždňov údaje o tréningoch. Vďaka Samsung Health som si mohol doplniť dáta so Stravy aspoň manuálne. Po poslednej aktualizácií Strava funguje tak ako má.

Vyslovene nepotrebnou kúpenou vecou bola kniha o behaní. Prečítal som si ju, ale v nutričné rady ma neoslovili (jem koľko chcem a na čo mám chuť) a tréningové plány sa mi zdá ťažké dodržiavať (neviem dopredu, aké bude počasie v deň, keď mám podľa plánu odbehnúť 15 kilometrov alebo kde nájdem trať patričnej dĺžky podľa tabuľky a tiež si nechcem kontrolovať hodinky, či už mám odbehnutú vzdialenosť, ktorú mám odbehnúť). Behám pre radosť, to znamená kedy chcem, vzdialenosť, ktorá sa mi chce a za čas, ktorý mi je pohodlný.

Čo sa týka samotnej techniky behu, všimol som si, že sa mi lepšie behá, keď je telo mierne naklonené dopredu a nohy zakopávajú vyššie, týmto spôsobom ma v podstate gravitácia (zemská príťažlivosť) ťahá akoby dopredu a nohy fungujú ako piesty. Dôležité je dýchanie, vo viacerých článkoch o behaní sa píše, že tempo by mal bežec zvoliť také, aby mu nerobilo problém viesť so spolubežcom konverzáciu (v prípade, že nebeží sám).

Keď som sa v júni pridal do skupiny Lotosové kvety, absolvoval som s nimi prvý beh v teréne v Malých Karpatoch. Kopec za Kačínom sa mi podarilo vybehnúť hádam na štvrtý pokus. Je to všetko iba o zvyku a v súčasnosti sa mi zdá beh v teréne oveľa zaujímavejší ako beh po rovine a bežať do kopca mi vôbec nevadí, naopak, užívam si ho.

Stále som neprišiel na chuť intervalovým tréningom a šprintom. Ako dieťa mi paradoxne šprinty nevadili. Teraz sa im vyhýbam a  užívam si dlhé trate, na ktorých sa prvé dva kilometre iba zahrievam, a po ďalších troch moje nohy dostávajú ľahkosť.

Tento rok som sa rozhodol absolvovať aj svoje prvé preteky. Prvou skúškou mojich bežeckých schopností bude 6. septembra ČSOB maratón 2020, na ktorom pobežím polmaratón (21 km). Pre túto disciplínu som sa rozhodol aj preto, že nepatrím k rýchlym bežcom, ale skôr k vytrvalcom (môj rekord na 10 km je 54 min. 10 sek.). 21 km som síce nikdy neodbehol (moje maximum je necelých 19 km), ale keďže by som raz chcel zabehnúť maratón, polmaratón mi príde ako preverenie síl, či na to vôbec mám. Mojím cieľom je dobehnúť do cieľa a nebyť diskvalifikovaný.

Druhým pretekom bude 1.10. Moon run Bratislava 2020, prihlásil som sa na 15 km trať. Tieto preteky chcem absolvovať kvôli špecifickej atmosfére – beží sa za splnu mesiaca s čelovkou na hlave.

Tretím pretekom je jesenná edícia Račianskeho krosu 2020, ktorá sa pobeží 25.10. Čaká má 15 kilometrov po lesných cestičkách Malých Karpát s celkovým prevýšením 460 metrov. Osobne si myslím, že toto bude asi najťažší beh. Nemám ambície súťažiť s najlepšími, predsa sa len behu venujem len 5 mesiacov. Chcem si beh proste užiť a k pocitu šťastia mi úplne stačí, že sa zúčastním a dobehnem do cieľa.

(pokračovanie po odbehnutí polmaratónu)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vláda očakáva ešte horšie čísla nakazených, opatrenia nezverejnila

Čaputová vyzvala na zrozumiteľné zverejňovanie opatrení.

Komentár Tomáša Prokopčáka

Bojíte sa pandémie? Je to ešte horšie

Dva omyly, ktoré robíme pri číslach nakazených.


Už ste čítali?